Matsedoonsk spriak
Skak / Schake
(Widjerfeerd faan Matsedoonsk)
| Matsedoonsk (македонски јазик makedonski jazik) | ||
|---|---|---|
|
Snaaket uun |
Nuurd-Matsedoonien, spriakmanertaalen uun Albaanien, Bulgaarien an Griichenlun | |
| Spreegern | amanbi 2 miljuunen, ~1,3 miljuunen uun Nuurd-Matsedoonien | |
| Wedenskapelk iindialang |
| |
| Amtelk Stant | ||
| Amtspriak faan | ||
| Spriak-Ufkörtang | ||
| ISO 639-1: |
mk | |
| ISO 639-2: | (B) mac | (T) mkd |
| ISO 639-3: |
mkd | |
At matsedoons(k) spriak (matsedoonsk македонски јазик), of uk makedoons(k) as en slaawisk spriak an hiart tuup mä't bulgaarsk tu di twiig faan't uastsüüdslaawisk. Hat woort fööraal uun Nuurd-Matsedoonien snaaket.
Spriakwiisen
[Bewerke | Kweltekst bewerke]
Alfabeet
[Bewerke | Kweltekst bewerke]Det alfabeet as nai mä't serbisk:
| Kyrilisk IPA | А а /a/ | Б б /b/ | В в /v/ | Г г /ɡ/ | Д д /d/ | Ѓ ѓ /ɟ/ | Е е /ɛ/ | Ж ж /ʒ/ | З з /z/ | Ѕ ѕ /dz/ | И и /i/ |
| Kyrilisk IPA | Ј ј /j/ | К к /k/ | Л л /ɫ, l/ | Љ љ /l/ (/ʎ/) | М м /m/ | Н н /n/ | Њ њ /ɲ/ | О о /ɔ/ | П п /p/ | Р р /r/ | С с /s/ |
| Kyrilisk IPA | Т т /t/ | Ќ ќ /c/ | У у /u/ | Ф ф /f/ | Х х /x/ | Ц ц /ts/ | Ч ч /tʃ/ | Џ џ /dʒ/ | Ш ш /ʃ/ |
Futnuuten
[Bewerke | Kweltekst bewerke]- 1 2 Božo Vidoeski: Dialects of Macedonian. Slavica, Bloomington (Ind.) 2005, ISBN 978-0-89357-315-7